Medzinárodný festival Gajdovačka po šestnásty krát

dátum pridania: 05.10.15-12:21

Koncerty v dvoch štátoch, školy hry na gajdy, súťaž, výstavy i tvorivé rozpravy. To všetko bolo súčasťou tohtoročnej Gajdovačky – 16. medzinárodného gajdošského festivalu, ktorý sa uskutočnil tento víkend v Oravskej Polhore, Sihelnom, Zuberci a poľskej Milowke.

Uplynulý víkend patril v Oravskej Polhore gajdošom
Pozvanie hlavných usporiadateľov – Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne, organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a obce Oravská Polhora prijalo 135 gajdošov a členov gajdošských hudieb zo Slovenska, Poľska, Českej republiky, Maďarska, Škótska, Chorvátska a Grécka.

Gajdovačka začala výchovnými koncertmi gajdošov po oravských školách. Vo štvrtok a piatok – 10. a 11. septembra muzikanti priblížili tento nástroj i slovenskú gajdošskú tradíciu, ktorá je už dva roky zapísaná v reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, deťom v Oravskej Polhore, Sihelnom, Hruštíne, Námestove a Nižnej.

Piatkový program začal podvečer v kultúrnom dome v Oravskej Polhore sprístupnením výstavy dobových fotografií. V regionálnej súťaži v speve ľudových piesní pod názvom Tak spievala moja babka sa od 17.00 hodiny predstavili mladé talenty z oravských goralských obcí. Večer spríjemnila Gajdošská vandrovka – koncert účastníkov. V penzióne Hrubjak o 21.00 hodine Premyslav Ficek z Poľska prezentoval gajdošskú tradíciu prihraničných obcí z druhej strany Beskýd. Zaujala nielen monografia o gajdách, prezentované hudobné CD, ale najmä koncert gajdošov Byrtkowcov z Pewle Wielkej, posledných nositeľov tradičného gajdošského štýlu oblasti. V rámci programu Milan Rusko z Bratislavy priblížil spôsob výučby hry na gajdy. Sobotný program ponúkol malú školu hry na gajdy, na ktorej tridsiatku záujemcov do tajov hry na macedónske gajdy zasvätil Andor Végh. V bohatom programe festivalu nechýbali ani sprievodné koncerty gajdošov. Úspešne zahrali v zuberskom skanzene, v poľskej Milowke, v Sihelnom a na Slanej vode v Oravskej Polhore.

Dominantou sobotného programu však bola medzinárodná súťaž mladých gajdošov O Zboroňovu nôtu, usporiadaná už po pätnásty krát na počesť zosnulého nositeľa štýlu, muzikanta a výrobcu gájd Jozefa Zboroňa z Oravskej Polhory. Cieľom súťaže je podporovať a prezentovať mladých interpretov a zachovávať tak tradičný štýl hry v európskych gajdošských oblastiach. Pred porotou, zloženou z gajdošských majstrov a etnomuzikológov zo Slovenska (Milan Rusko), Poľska (Janusz Jaskulski) a Škótska (Lindsay Davidson) sa vo dvoch vekových kategóriách predstavilo 20 talentovaných muzikantov. V mladšej vekovej kategórii najviac zaujali domáci gajdoši – prvé miesto získal Martin Machajda, druhé Adrián Matis, obaja z Oravskej Polhory, na treťom sa umiestnil Marek Ryt zo Suchej Beskidskej v Poľsku. V súťaži však dominovali gajdoši staršej vekovej kategórie, do 25 rokov. Tu zvíťazil interpretačne vyzretý Mislav Botica z Chorvátska, druhé miesto získal Matúš Kovár zo Zohora a tretie starší brat Mareka Ryta – Jan zo Suchej Beskidskej. Cenu poroty si z Oravskej Polhory odniesol Mário Pavel z Veľkého Zálužia. Večerný program vo veľkopriestorom stane patril Gajdošskej pasovačke - súťaži šikovnosti a zručnosti majstrov. Jednou zo súťažných disciplín bolo i skladanie gájd na čas. Hudbu v závere spestrila tanečná škola. Polhorské tance striedali chorvátske a učilo sa i grécke „oro“. Tretí deň festivalu začal svätou omšou venovanou gajdošom a ďalším nositeľom tradície, pokračoval spomienkou na oravských gajdošov Jozefa Zboroňa a Jána Fernezu na cintorínoch v Sihelnom a Oravskej Polhore a vyvrcholil popoludňajším galaprogramom. V ňom divákov okrem iných zaujali najmä výkony maďarských gajdošov, virtuozita škóta Lindsy Davidsona, netradičné a improvizované spojenie hry Jaseka Karpiela – Bulecku zo Zakopaného a Ľubomíra Tatarku zo Slovenskej Ľupče, melodické piesne Stjepana Večkovića zo Zagrebu či záverečný pozdrav zoskupenia Spojené huky Slovenska.

Festival, ktorý je svojim zameraním i rozsahom na Slovensku jedinečný, sa uskutočnil aj vďaka finančnej podpore Medzinárodného Višegrádskego fondu a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.